Album Tranzit je ako cesta po hudobnej mape od jedného bodu k druhému, od starého k novému. Akurát, že Archívny Chlapec poslucháčom zmeny neservíruje postupne, ale rovno od úvodných sekúnd im do tváre a uší chrstne skreslenú basu, bicie a pestré elektronické zvuky. Akoby pochopil, že je jedno, prostredníctvom akého nástroja na hudbu siahne a nemusí to byť nevyhnutne len gitara. Album je preto modernejší a údernejší ako jeho predchodca a zaujímavé je, že fáza Tranzitu u Richarda Vávru aj naďalej pretrváva. Budúcnosť tak môže byť opäť inakšia a zvukovo ešte farebnejšia.