Ladislav Stanček patril ku skladateľskej generácii, ktorá na Slovensku kládla základy profesionálneho hudobného života a ktorá napokon paradoxne ostala azda najmenej známou generáciou nášho moderného hudobného života. Vokálna lyrika mala v jeho tvorbe pevné miesto a dokonca možno povedať, že patril k prvým slovenským skladateľom, ktorí nastolili a riešili zhudobňovanie slovenskej poézie. V druhom zväzku sú zrhnuté Stančekove úpravy ľudových piesní pre hlas a klavír. Obsahuje zbierky: Desať slovenských ľudových piesní pre tenor a klavír, op. 21 (1933); Dvanásť slovenských ľudových piesní pre stredný hlas a klavír, op. 24 (1934); Dvanásť národných piesní slovenských pre vyšší hlas (tenor) a klavír, op. 39 (1939). Prvý zväzok tejto notovej publikácie, predávaný samostatne, sa zameriava na Stančekove zhudobnenia umelých textov.