Hudobné centrum v spolupráci s vydavateľstvom Peter Lang predstavuje publikáciu Jazz in Europe, ktorá zachytáva premeny „novej“ (americkej) hudby na „starom“ (európskom) kontinente. Na osudy jazzu v jednotlivých európskych krajinách nahliadajú ich „kronikári“ zväčša lokálnou optikou. Zachytávajú tak históriu domácej scény v rámci vymedzeného územia bez zdôraznenia širších vývojových súvislostí. Dôležitosť predkladanej monografie spočíva v unikátnosti (kon)textu – Jazz in Europe vôbec po prvýkrát ponúka širokospektrálny pohľad z „vtáčej perspektívy“. Celoeurópsky kontext genézy a rozšírenia jazzovej hudby na starom kontinente nebol doteraz v predkladanej forme a rozsahu spracovaný. Komplexný pohľad na osudy jazzu v Európe mohol vzniknúť vďaka medzinárodnému tímu, ktorý inicioval rešpektovaný hudobný publicista, dramaturg a pedagóg Igor Wasserberger. Tento priekopník písania o jazze a populárnej hudbe na Slovensku už vo svojej predchádzajúcej publikácii Fenomény súčasného jazzu na príkladoch výrazných muzikantských osobností prehľadne formuloval vývojové trendy jazzu. Tentokrát prizval do autorského kolektívu českého muzikológa, publicistu a dramaturga festivalu Pražská jar Antonína Matznera, s ktorým v minulosti spolupracoval na viacerých dielach (Jazzové profily, Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby). Matzner sa vo svojich kapitolách s podnázvom Jazz a totalita zameral na protichodné postavenie umeleckej nespútanosti proti nezmyselne vymedzeným zákonitostiam v období totalitných režimov. Z mladšej generácie publicistov sa ku kolektívu tvorcov pripojil Peter Motyčka, ktorý je autorom textov o jazzovej súčasnosti (Poľsko, Slovensko) a zároveň redaktorom publikácie. Kniha ponúka nezvyčajne celistvý pohľad na vývoj jazzu v jednotlivých európskych krajinách s dôrazom na národné, či teritoriálne špecifiká (Francúzsky gypsy jazz, Britský revivalizmus, Škandinávske sónické koncepty, Poľský expresívny lyrizmus, Talianska avantgardná škola, Španielsky flamenco jazz...). Publikácia sa zameriava na špecifické znaky a rozdielny status tejto hudby ako aj jej predstaviteľov v jednotlivých krajinách so zameraním na aspekt európskeho i paneurópskeho rozmeru ich tvorby. Taktiež nastoľuje otázku, čo daný európsky kontext zahŕňa v rámci tej-ktorej krajiny. Práve týmto zameraním provokuje publikácia k širšej diskusii, k celoeurópskemu „okrúhlemu stolu“ v jazzových komunitách a k spusteniu diskusie o stave jazzu v jednotlivých krajinách.