Nový album speváčky a skladateľky Radůzy je neplánovane dvojalbum. Prvý disk súboru sa volá Kerosin a druhý Nezhasínej. Pôvodne zamýšľala nahrať Kerosin naživo ako návrat k svojim pesničkárskym koreňom. Jej zámer však prekazil lockdown, a tak nahrávka vznikla v štúdiu, v duu s gitaristom Josefom Štěpánkom. Keďže, ako sama autorka hovorí, v jej živote nastalo naozaj veľa zmien, hneď na druhý deň po dokončení nahrávania začala skladať ďalšie piesne. Preto bolo ponúknuté rozhodnutie vydať dvojalbum. Na nahrávanie druhého disku kompletu, ktorý nesie názov Nezhasínej, si už prizvala ďalších hudobníkov. Spolu s Josefom Štěpánkom hrala s Milošom Dvořáčkom (bicie), Janom Steinsdorferom (klavír, klávesy) a Janom Lstibůrkom (basová gitara). Na záver zaspievala duet s českou bluegrassovou legendou Robertom Křesťanom, v ktorom vzdala hold všetkým ľuďom, ktorí jej podali pomocnú ruku. Sama Radůza tentoraz nechala akordeón bokom a chopila sa nástrojov, na ktoré začala hrať počas lockdownu, a to banja a ukulele. Z textového hľadiska ide o Radůzino najotvorenejšie a najintímnejšie dielo. A ako speváčka a skladateľka uvádza, hoci chcela po sérii koncepčných albumov napísať nekoncepčný album, jej zámer sa nepodaril. Nový album je úprimným, miestami až surovým denníkom posledných troch rokov jej života. Nájdeme tu piesne inšpirované jej domácou školou, ako je Leif Ericsson – rozmarná pieseň o objavovaní Ameriky, alebo autorkine české verzie piesní, ktoré si rada spieva s priateľmi (Za Jordán alebo srbská Zatočme se v kole), ale najmä dôsledne dokumentárne piesne mapujúce jej cestu životom.