Dôležité miesto v emancipačnom procese violy ako moderného sólistického nástroja má tvorba pre violu obratislavského rodáka, jedného z najlepších klaviristov a skladateľov svojej doby a jedného z najvýznamnejších predstaviteľov európskeho biedermeieru, Johanna Nepomuka Hummela (1778- 1837). Jeho Sonáta pre klavír a violu Es dur, op. 5, č. 3 je priamo spojená s jeho debutovým koncertným turné po Európe v rokoch 1788-1793, na ktoré sa vydal spolu so svojím otcom Johannesom Hummelom na radu svojho učiteľa Wolfganga Amadea Mozarta. Sám Mozart takúto cestu podnikol v detstve so svojím otcom a považoval to za najlepší spôsob, ako sa uviesť do hudobného sveta. Hummelova Sonáta je venovaná Dánskej princeznej, pravdepodobne teda ide o reminiscenciu na jeho pobyt na kráľovskom dvore v Copenhagene v roku 1790, kde bol prijatý s nadšením a zahrnuli ho darmi. V ďalších dielach zaznejú v spoločnej interakcii všetky tri nástroje – viola, kontrabas a klavír. Autorkou skladby Quasi hoquetus je skladateľka rusko-tatárskeho pôvodu, jedna z najväčších skladateľských osobností súčasnej klasickej hudby v celosvetovom kontexte, Sofia Gubajdulina (*1931). Quasi hoquetus je majstrovské dielo komornej hudby, s odvážnou a osviežujúcou zvukovosťou, v ktorej autorka inovatívne prepája tradíciu (hoquetus) a modernosť. „…Za ideálne považujem také vzťahy k tradícii a k novým kompozičným prostriedkom, pri ktorých umelec ovláda všetky prostriedky – nové ako aj tradičné, ale tak, akoby jedným, ani druhým nevenoval pozornosť. Sú skladatelia, ktorí svoje diela stavajú vedome. Ja sa zaraďujem medzi tých, ktorí svoje diela skôr ‚šľachtia ́. Preto celý mnou vnímaný svet tvorí akoby korene stromu a dielo, ktoré z nich vyrástlo, jeho konáre a listy. Možno ich síce považovať za nové, ale sú to predsa len listy, a z toho hľadiska sú vždy tradičné, staré.“ (Sofia Gubajdulina, In: Bulletin festivalu Melos-Étos, Bratislava 2003, s. 102) Skladba METRO 90 pre violu, kontrabas a klavír bratislavskej rodáčky Lucie Chuťkovej (*1984) vznikla v roku 2021. Jej premiéra odznela na koncerte v júni 2021 v Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave. Skladateľka o svojom diele hovorí: „Ešte predtým ako som začala písať samotnú skladbu, mala som ideu využiť zvukovo-akustické možnosti klavíra tým, že ho budem preparovať. Chcela som docieliť charakteristický, takpovediac surový ́špinavý ́ zvuk. Preparáciou klavíra som vytvorila vlastne úplne nový nástroj, ktorý ma inšpiroval a viedol pri písaní. Základný pôdorys skladby je postavený na krátkych, výrazne rytmických pater- noch, ktoré sa loopujú a strihovo sa za sebou radia. V slákoch naopak využívam ich jedinečnosť hry glissanda a ohýbania tónu. Tieto dva prvky tvoria v celej skladbe napätie a zvláštny kontrapunkt. Skladbu venujem výborným muzikantom a mojim dobrým priateľom, Júlii Urdo- vej, Júlii Stahl Novosedlíkovej a Ferovi Výrostkovi.“ Naše TRIO viola-kontrabas-klavír v zložení Júlia Urdová – František Výrostko – Júlia Stahl Novosedlíková vzniklo v roku 2019 ako prirodzené vyústenie nášho dlhodobého predchádzajúceho a pretrvávajúceho spoločného záujmu o komornú hudbu a spoluhranie vo viacerých komorných zoskupeniach. Tešíme sa, že toto CD vzniklo a ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na jeho vzniku.