Okrem ranej kompozície Tantum ergo pre spev a harmónium (1926) sú skladby Slovenská omša (1983–1984) a Tri modlitby (1987) jedinými sakrálnymi dielami Eugena Suchoňa. Obidve charakterizuje zrieknutie sa harmonického podoprenia melódie a prevažne diatonická technika vedenia melódie, pričom v Slovenskej jednohlasnej omši do popredia vystupuje použitie lydickej kvarty. Slovenská jednohlasná omša nekladie veľké nároky na zborové teleso, pokiaľ ide o melodický ambitus (dis1 až e2), Tri modlitby sú napísane pre nižší mužský hlas a sú venované Petrovi Mikulášovi.