Slovenská klaviristka Veronika Lovranová (Lacková) na svojom albume Suites Bach –Debussy čerpá zo svojich skúseností s dobovou interpretačnou praxou. Hoci dramaturgické spojenie Bacha a Debussyho môže pôsobiť neobvykle, umelkyňa dokazuje, že sú jej barokový aj impresionistický svet nesmierne blízke. Z Bachovej tvorby prezentuje Anglickú suitu č.6 d mol a Partitu č.6 e mol. V oboch dielach Lovranová nadchýňa elegantnými a plastickými líniami hry, cítením hudby vo veľkých oblúkoch fráz a vycizelovaným autentickým prejavom. Interpretke sú cudzie akékoľvek excesy, odmieta filozofiu, ktorá podporuje premrštené tempá, patetickú a svojvoľnú agogiku, špekulatívne frázovanie či ozdobovanie - frekventované prvky pri predvádzaní Bachových diel na modernom klavíri. Tento album je, naopak, po všetkých stránkach ozajstným umeleckým „tour de force“. Lovranovej prejav prináša sofistikované, intelektuálne vízie, ktoré poháňa mimoriadnym vnútorným nábojom, aktivizujúcim jej prirodzenú muzikalitu v dokonalej rovnováhe všetkých interpretačných, výrazových a zvukových prvkov. Bach v jej podaní je vznešený, pôvabný a svieži. Z Partity treba obzvlášť spomenúť okrem úvodnej závažnej Toccaty i Sarabandu, pôsobiacu mäkko a fantazijne, z Anglickej suity Prelúdium, kde dáva interpretka vyniknúť osobitým harmonickým zmenám, Gavotte, ktorá je precízna a filigránska, kým bravúrna Gigue znie nesmierne vzdušne. Klaviristka disponuje dokonalým úhozom a brilantnou prstovou technikou, umožňujúcou jej skvele diferencovať hlasy a vo fugátach priestor zbytočne neprehusťuje, ponecháva línie subtílne a čitateľné. Kvalita Lovranovej tónovej kultúry je (nielen) na slovenské pomery famózna, jej hra odhaľuje obrovské farebné a výrazové rozpätie a nenáhlivé tempá umožňujú dokonale si vychutnať tieto známe diela znovu ako nové. Podobná gracióznosť dominuje i v cykle Suite bergamasque od Clauda Debussyho. Čarovné pohrávanie sa s drobnými detailmi, motívmi a textúrami, ktoré Lovranová zdanlivo nedbanlivo odhaľuje v zložitom pradive cyklu, vzletnosť a iskrivosť Prelúdia i melancholické farby a krehká neha v Clair de lune či robustnosť gradujúceho Menuetu sú priam fyzicky hmatateľné, pričom z Lovranovej hry sála neuveriteľný pokoj a nadhľad. Hoci sa iba málokto odvažuje porovnávať nahrávky slovenských interpretov so svetovou elitou (a ani dizajn tohto CD tomu príliš nenasvedčuje), tento nosič predstavuje pozvánku do otvorenej konfrontácie s prestížnymi nahrávkami veľkých vydavateľstiev. Album Suites má určite potenciál, aby minimálne v našom hudobnom geopriestore spôsobil podobný rozruch, aký svojho času vyvolala svojou originálnou bachovskou interpretáciou Angela Hewitt. Lovranovej album predstavuje nový, obohacujúci zdroj, smerujúci k uchopeniu tradície cez prizmu moderného hudobného myslenia. Peter Katina