Stanislav Štepka je majstrom v spájaní vecí a postáv zdanlivo nespojiteľných. A tak vo svojich hrách spája funkcionársky komunistický žargón s ľudovým nárečím, Kuba s Predanou nevestou, orgány politické s orgánmi ľudského tela... Z tých zdanlivo neorganických spojení vzniká veľmi organický a veľmi originálny humor. Jedno ozvláštňuje druhé, vznešené sa stretá s profánnym, vysoké s nízkym a oficiálne s neoficiálnym. Z tých vzájomných krátkych spojení vykreše Štepka iskry humoru, ktoré osvetľujú podstatu veci a javov v prenikavých zábleskoch, pri ktorých obecenstvo vybuchuje salvami smiechu a potlesku. Na Štepkovej Lodi Svet sa stretá pestrá a rôznorodá spoločnosť. Slávna hviezda amerického nemého filmu Pola Negri s Ferdinandom d’Este, Nataša Tolstá s vynálezcom padáka Štefanom Baničom, budúci atentátnik Gavrilo Princip s námorníkom z Auróry Jedovkinom Ognevom, nórsky námorný kapitán s českým kapelníkom. A v tej skrumáži sa opäť stretávajú osudy vznešené s osudmi všednými, historické osobnosti s obyčajnými pešiakmi dejín, mentalita ľudí z rôznych kútov Európy. Že také stretnutie nebolo možné? Akože nie? Stalo sa tak predsa v Štepkovej fantázii a na scéne Radošinského naivného divadla, a to je skutočnosť rovnako skutočná a razantná ako výstrely z Auróry či v Sarajeve. Často sa píše o našom chystanom kroku do Európy. Veď hej, bolo už načase. Štepka však ten krok do Európy urobil trochu skôr ako my – hoci iba na vratkej palube svojej Lode Svet. Radošinské naivné divadlo ju hrá od roku 1988 a doplávalo s ňou i na túto kazetu. Celkom spoľahlivo. Kam doplávame po kroku do Európy my, to sa ešte ukáže. Keď sa budeme dobre držať, hádam sa z tej európskej plavby nezošmykneme. Šťastnú plavbu, priatelia. A dobré vetry! (Martin Porubjak)