Glenn Gould (1932-1982) a Heinrich Kaminski (1886-1946) si navonok nie sú podobní. V skutočnosti však možno pod povrchom objaviť mnohé spojovacie línie, ktoré tvoria koncepciu tohto albumu. V prvom rade pozorujeme u kanadského výnimočného klaviristu rovnakú tvorivú vážnosť, akú prejavoval nemecký postromantista. V tomto ohľade sa Gouldov Opus 1 napriek svojej kompozičnej prísnosti a fascinácii, ktorú seriálová hudba pre vtedajšieho klaviristu v polovici dvadsiatych rokov predstavovala, stal zhovievavou stavbou v pohybe, ktorý sa pohybuje „proti prúdu“ späť do toho istého zvukového sveta, ktorý predtým obývali také osobnosti ako Richard Strauss a Gustav Mahler. V tomto období žil aj výrazný individualista Kaminski, ktorému bola cudzia akákoľvek ľahkovážnosť, pretože komponovanie vždy pociťoval ako duchovný akt tvorby. Niečo z ustavičného hľadania tajomstiev tonálneho univerza cítiť už v klasickom štvorčasťovom Sláčikovom kvartete F dur z roku 1913, ktorým sa skončili učňovské roky: nasledovať budú veľké formáty až po drámu, ale aj „malé“ skladby ako Kvartetové variácie na meno ABEGG (1931), ktoré Kaminski v priebehu svojho života do istej miery „zdolal“.