Dušan Holík - spev, fujara, píšťalka, koncovka / Mária Holíková - spev / Jakub Očenáš - fujara, píšťalka. // Dušan Holík pochádzal spod Poľany, z oblasti, ktorá je kolískou fujary. Narodil sa v Očovej. Hrať na fujare ho naučili otec a starý otec. Bol priamym pokračovateľom rodinnej tradície nielen ako interpret, ale aj ako výrobca fujár a píšťal. Prvýkrát verejne účinkoval ako 10-ročný na Folklórnych slávnostiach v Detve s ľudovou hudbou Ďatelinka. Rodičia Ondrej a Mária ho podporili v jeho talente, ktorý bol od detstva zjavný a Dušan mohol študovať na konzervatóriu v Žiline hru na lesnom rohu. Ovládal aj hru na klavíri, akordeóne a ďalších hudobných nástrojoch. Od svojich chlapčenských rokov účinkoval vo viacerých folklórnych súboroch. Nahral tri vlastné CD a spoluúčinkoval na mnohých hudobných projektoch. Jeho cieľom bolo povzniesť fujaru na hudobný nástroj rovnocenný s ostatnými klasickými hudobnými nástrojmi, šíriť dobré meno fujary doma a vo svete. Túžil po obrode sólového uplatnenia pastierskej píšťalky v ľudových hudbách. Často ju nazýval staršou sestrou fujary. Podľa jeho hypotézy fujara vznikla vývojom zo 6-dierkovej pastierskej píšťalky podpolianskeho typu hraním len na jej troch spodných dierkach, tzv. trojčením. Dušan majstrovsky ovládal aj náročnú a bohatú cifrovaciu variačnú techniku virilo, ktorú zvládne len málo píšťalkárov. Hrá sa v dvoch spodných oktávach a variácie stále preskakujú z jednej oktávy do druhej. Nahrávky Dušana Holíka s ľudovou hudbou vznikli v roku 2000. Popri zostavách z predošlých nahrávok sú na výberovom CD Keď z Očovej pôjdem aj noví účinkujúci. Rozprávku o fujare a báseň Hovorí sa... Dušana Holíka recituje Michal Gaj, v pozadí recitácie rozprávky hrá Dušanov žiak, v súčasnosti konzervatorista Jakub Očenáš. Titulnú pieseň Keď z Očovej pôjdem spieva Dušanova mama Mária Holíková. Text 3. - 5. slohy napísal Dušan na jar 2016.