Významnou časťou Figušovej tvorby je komorná hudba, ktorou nadviazal na tradície európskeho klasicizmu a romantizmu. V jeho diele môžeme nájsť aj dve sláčikové triá. Sláčikové trio č. 1 G dur, op. 58 (I. Allegro ma non troppo – II. Poco adagio – III. Scherzo. Allegretto – IV. Allegro moderato) vznikalo v dvoch tvorivých fázach, oddelených pätnásťročným odstupom. Prvé tri časti skladateľ ukončil v roku 1921 – za finálnou dvojčiarou v autografe tretej časti nachádzame datáciu 16. 12. 1921. Pri revízii svojich hudobných diel v roku 1936 trio prepracoval a k pôvodným trom častiam prikomponoval aj štvrtú časť. Prvá časť tria je v sonátovej forme, stredné dve časti sa viažu na piesňovú trojdielnosť a tanečné scherzo a v záverečnej časti skladateľ využíva dynamicky pružné rondo. Dielo prvýkrát vychádza tlačou. Titul obsahuje partitúru a samostatné party nástrojov.