"Keby bolo ľudské slovo všemocné, tak by som nepotreboval hudbu, umenie na vyjadrenie svojho hlbšieho duševného pohybu, veď by mi to slovom ľahšie išlo. Lenže ja badám, že ľudské slovo je súce viac na zakrývanie nahoty toho vonkajšieho človeka. Keď ja teda chcem hudbu posudzovať, ak nechcem byť povrchným, nesmiem to robiť podľa toho vonkajšieho rúcha, ale naopak, musím sa vhĺbiť do jej vnútorných oblastí tam, kde klepe život. Lebo kde niet života, tam panuje smrť a smrť nikdy nebola a ani nebude umením." (Mikuláš Moyzes, 1943/1944)