Jaromír Nohavica vydáva po troch rokoch nový album „Máma mi na krk dala klíč“. V pätnástich autorských piesňach prináša ostravský bard silné melódie a ešte silnejšie texty za sprievodu akustickej gitary a fúkacej harmoniky. Symbolicky sa tak veľkým oblúkom vracia k svojim folkovým začiatkom. S noblesou zrelého muža sa vyrovnáva s odchodom matky (Máma mi na krk dala klíč), smrťou kamaráta (Emil P), nostalgicky spomína na roky minulé (Staré dobré časy), dávne lásky (Moniko), vzdáva poctu svojim poetickým vzorom (Píseň pro V.V., Den nenávidí noc), milovanej žene (Zestárli jsme lásko) i svojmu otcovi (Je ti to líto). Zároveň dokáže jasne pomenovať súčasnú situáciu i časy dávno minulé a ich vzájomnú súdržnosť a paralelu (Vlci, Řekni sýr, Řády). I keď to na prvé počutie nemusí byť zrejmé, všetkých 15 skladieb tvorí jasný jednoliaty celok, ktorý pod povrchom akustickej gitary rozpráva silný životný príbeh pesničkára a ponúka – ako to už u Jarka býva zvykom – aj nádej do budúcna (Dobří holubi). Jaromír Nohavica svojim novým albumom vybudoval nezameniteľný hudobný pilier tohtoročného neľahkého roku 2020 pre tých, ktorí nezabúdajú, nechcú zabudnúť a dokážu si pamätať. Album „Máma mi na krk dala klíč“ vznikol pod dohľadom hudobného režiséra Michala Pekárka a minimalistický obal, ktorý podtrhuje atmosféru albumu, je z dielne Aleša Najbrta.