Mozartovo Requiem bolo v Paríži uvedené až v roku 1804, a to vo verzii, ktorá sa mierne líšila od pôvodnej skladateľovej partitúry. Tlač informovala o triumfe. V tom istom roku sa konala aj korunovácia Napoleona Bonaparta, ktorý si zo svojich stredomorských výbojov priniesol výraznú záľubu v talianskej hudbe. Za svojho kapelníka vymenoval Neapolčana Giovanniho Paisiella (1740-1816) a poveril ho napísaním hudby k svojej korunovácii: Slávnostnej omše B dur. Vydavateľstvo Palazzetto Bru Zane pripravilo moderné vydanie diela, ktoré je tu zaznamenané. Okrem veľkolepých udalostí v roku 1804 je ďalším rokom, ktorý spája Napoleona s Mozartom, rok 1841, keď Requiem zaznelo ešte raz, tentoraz v Invalidovni, keď Napoleonove pozostatky vstupovali do budovy na pohreb. V tomto programe účinkujú sólisti Sandrine Piau, Chantal Santon, Eléonore Pancrazi, Mathias Vidal a Thomas Dolié a Julien Chauvin diriguje svoj súbor Le Concert de la Loge a Namurský komorný zbor.