Hranice medzi povznášajúcou emóciou a tou temnou často závisia od subjektívneho pocitu poslucháča. V prípade hudobných príbehov, ktoré sme pre tentokrát priniesli, boli inšpiráciou naše vlastné momenty šťastia, a zároveň tých temnejších chvíľ a zážitkov. Tie sa nám v tomto projekte prelínajú a vynárajú jeden za druhým v celkom náhodnom poradí. Altar – ako symbolický hudobný oltár – je spojením tvorivej osobnosti Ľuboša a mňa samotného. Od prvého albumu sa nám podarilo pretransformovať od autentického duetu cez kvarteto, kvintet, koncert so symfonickým orchestrom (Štátna filharmónia Košice) až po hviezdne spolupráce s menami ako Tom Harrell, či Miroslav Vitouš. Už som dostal aj otázku, či náhodou nestačí… Odpoveďou je – nie, na oltár hudby máme ešte mnoho čo položiť a na koniec tejto cesty to tak zatiaľ rozhodne necítime. Počas tejto fascinujúcej cesty plynutia sa nám podarilo zároveň spájať. Spájať domácich interpretov so zahraničnými, jazzmanov s interpretmi vážnej hudby. Ale spájali sme aj svet Bachových chorálov s odkazom moderného jazzu a voľnú improvizáciu s prísnou interpretáciou. Podarilo sa nám spájať dokonca aj kontinenty. Albumy vznikali tak v Európe, ako aj v USA. Po vydaní predošlých troch albumov + špeciálneho cirkusového experimentu prišlo obdobie pandemických karantén aj prísnych lockdownov. A práve tu, v období zdanlivého hudobného ticha, vznikol náš nový album. Tentokrát vznikol celý doma – na Slovensku. Zavreli sme sa do štúdií s priateľmi, a budovali sme hudbu na kostrách aranžmánov, ktorých výsledná podoba vznikla postprodukciou. Album sme poslali aspoň symbolicky do USA na mastering, inak sa všetko podstatné odohralo niekde medzi Bratislavou, Viničným, Modrou a pár nahrávok sa ocitlo v Budapešti. Album je pre mňa ako spoluautora predovšetkým obrazotvorný a cinematický. Každopádne, je iný ako tie predošlé, a tým myslím hudobne aj interpretačne. Najradšej mám Ľubošovu tému Lazy ľady/Lazy Lady, ktorá spája dva svety, je plná scéniky, grotesknosti a hravosti. Autorsky nechtiac prispeli aj Jean-Philippe Rameau a John Coltrane. Napriek tomu, že Ľuboš napísal pre album iba dve kompozície, jeho hudobný prínos je výrazný v každej jednej skladbe na albume, za čo mu nesmierne ďakujem! Ľuboš hrá na albume na Rhodes piane, s efektami, na syntetizátoroch a perkusiách. Dlhé hodiny sme strávili hľadaním a nastavovaním zvuku nástrojov. Asi 50% materiálu sme nakoniec vymazali, vrátane jednej celej skladby. Veľkou tvorivou inšpiráciou nám boli prizvaní interpreti. Spojenie marimby a huslí ma inšpirovalo k oprášeniu fascinujúcej dažďovej tematiky, ktorú stále nemám v sebe tvorivo dopovedanú. Jedinečný tón huslí Lucie Harvanovej vo mne evokuje hĺbku a silnú, neuchopiteľnú magickosť. Toto sa prejavilo najviac v téme After The Rain, ktorú napísal John Coltrane. Vďaka husliam táto kompozícia získala úplne iný rozmer, než iba cover známej skladby. Kyril Stoyanov je s Luciou dokonale zohratý a dokáže okamžite reagovať ako improvizátor, a zároveň vniesť do diel novú farebnosť. Juraj Griglák je pre mňa pomyselným “lakmusovým papierom” elementárnych princípov v hudbe. Asi je to spojené s jeho nástrojom, ktorý živelne uzemňuje a kotví tam, kde iné nástroje spúšťajú spomínanú bezhraničnú obrazotvornosť… Úmyselne som sa rozhodol urobiť album bez bicích nástrojov. Preto som vedel, že potrebujem kontrabasistu, ktorý pokryje celý rytmický základ. Od začiatku až do konca bol pre mňa Juraj skúseným radcom, smerodajným hlasom, keď som nevedel nájsť východisko pri rozhodovaní. Hosťami na albume sú Sisa Michalidesová a Kornél Fekete-Kovács. Obaja nahrali svoje tracky u seba doma. Sú to moji blízki priatelia a obaja sú mi hudobnými idolmi. Zažili sme kopec srandy na pódiu s Altarom, ale aj s Modern Art Orchestra. Pri týchto výnimočných osobnostiach sa dá aj nemožné – komunikovať neverbálne a aj na diaľku. To najlepšie na koniec. Človekom, ktorý pokojne sedel, pofajčieval a popíjal víno počas celej postprodukcie, je neuveriteľný Peter Preložník. Ujal sa úlohy nezávislého producenta. Nesmierne mu ďakujem za každý moment (či komentár) v štúdiu. Na tomto albume má obrovský podiel a ja som mu za to nesmierne vďačný, profesionálne aj ľudsky. Ďakujem aj fantastickému Janovi Mudrochovi, ktorý tak krásne nahral husle, marimbu a kontrabas! Úplne na koniec by som ešte rád dodal, že toto dielo je naším prvým albumom, ktorý sme si robili komplet sami, a to vyústilo k založeniu vlastného vydavateľstva. Tak nám držte palce! S úctou ďakujem! Nikolaj Nikitin